Príbeh známeho výšivkárskeho Spolku Izabella sa začal v roku 1888, keď cíferskú grófku Šarlotu Zichy, ktorá bola dvornou dámou cisárovnej Alžbety, zaujali vyšívané bábiky z dielne vyšívačky Márie Hollósy. Jedna z bábik sa dostala až na kráľovský dvor ako dar pre kráľovnú „Sisi“. Ďalšie bábiky v „slovenskom kroji“ putovali na výstavu v Pešti, kde zaujali „ministra obchodu“ grófa Baroša, ktorý stál za vznikom prvej výšivkárskej školy v Kerestúre (Križovany nad Dudváhom) , odkiaľ bola škola v roku 1892 presťahovaná práve do Cífera. Práve Mária Hollósyová sa stala vedúcou tejto výšivkárskej školy.

V roku 1895 vznikol výšivkársky spolok „Izabella“, na podnet arcikňažnej Izabelly  Habsburskej, vtedy ešte pod názvom: „Ženský spolok pre podporu domáceho vyšívačského priemyslu v Prešporku a okolí.“ Práve Cíferská dielňa bola tou najznámejšou a zároveň  najprestížnejšou zo všetkých dielní spolku. Spolok Izabella mal až 17 výšivkárskych dielní v čase svojho najväčšieho rozmachu (ďalšie dielne boli napríklad v Piešťanoch, Dubnici  nad Váhom, Lopašove, Zavare…).

Pod vedením Márie Hollósy získavali „cíferské výšivky“ mnohé ocenenia na domácich i svetových výstavách v Budapešti, či Paríži, a to práve vďaka svojej kvalite. Prezentovali najmä sakrálne a profánne textílie (oltárne plachty, ornáty), ale aj zástavy či odevný a interiérový textil pre šľachtické rody. Veľmi obľúbeným modelom medzi šľachtičnými sa stali dvojdielne šaty tzv. „Isabellina blúza“ (vyrábané v rôznych variantoch) , inšpirované boli práve ľudovým opleckom s výšivkou. Známe sú tiež korunovačné šaty  pre cisárovnú Zitu, ktorých časť bola vytvorená práve v cíferskej výšivkárskej dielni.

Výšivky sa dostali na šľachtické dvory v Rakúsko-Uhorsku, Španielsku, Francúzsku, Belgicku…,medzi objednávkami výšiviek boli: kráľovná Alžbeta, španielska kráľovná, arcikňažná Mária Terézia, kňažná Beaufort z Paríža a mnohé ďalšie.

Výšivky z dielní spolku Izabella boli inšpirované ľudovou ornamentikou „západného Slovenska“, ktorú spájali s najkvalitnejšími materiálmi ako hodváb, satén, batist či etamín, ktoré vyšívali zlatými, a španielskymi hodvábnymi niťami, ale aj pravým zlatom, či plastickým dutým gourtelom. Výšivky často lemovali jemné paličkované čipky.

Koniec spolku Izabella prišiel so zánikom Rakúsko-Uhorska v roku 1918. Výšivkárske školy postupne zanikli, prežila iba najznámejšia a to cíferská dielňa. Napriek zániku spolku sa zachovali niektoré jedinečné výšivky, ktoré dodnes svojou neuveriteľnou prepracovanosťou môžu udivovať návštevníkov múzeí v zahraničí, ale aj u nás na Slovnesku. Jedinečné výšivky z cíferskej dielne, môžete aj dnes vidieť v pamätnej izbe Márie Hollósy v Cíferi.