V KRAJINE DIVÝCH KVETÍN

„Žena a kvet, alebo kvet a žena, to je tak jedno, že si nevyberieš, tak splývajú ich mená,…“ ( Ján Smrek)

Pri tvorbe tejto kolekcie som sa inšpirovala predovšetkým krásou našej prírody. Kolekcia je venovaná čaru rozmanitých kvetín našich lesov, lúk, hôr i jazier a zobrazuje širokú škálu kvetín v rôznych štylizovaných podobách – vlčí mak, zvonček, konvalinka, snežienka, šípová ruža, nevädza, sedmokráska, nezábudka, prvosienka a mnohé ďalšie.

Vlčí mak je považovaný za jednu z najkrajších rastlín, je liečivý a zároveň jedovatý, čím si získal rozporuplnú povesť. Kvet červeného maku sa považuje za symbol mieru a úcty padlým vojakom. V niektorých kultúrach bol znakom nesmrteľnosti, symbolom spánku, snov a spomienok. Pre niekoho je to len nevďačná „zelina“, ale pre mňa jemný poklad, krásna poľná kvetina.

Nádherný kvet, ktorý sa po stáročia pokladá za kvet lásky, právom jej patrí prívlastok „kráľovná kvetín“. Kvet ruže je opradený rôznymi legendami, …hovorí sa, že podľa gréckej mytológie získala svoju farbu, keď bohyňa Afrodita stúpila na tŕň a kvapka krvi zafarbila biely lupeň ruže, keď hľadala svojho milého. Ruža ma neuveriteľne dlhú históriu. Práve šípová ruža sa stala pramatkou všetkých ruží, z nej sa v priebehu storočí vyšľachtili stovky pestrofarebných odrôd, ktoré dnes môžu krášliť  naše záhrady.

Inšpiráciou pri kreslení kolekcie „V krajine divých kvetín“ boli pre mňa aj ľudové výšivky z krojov z môjho kraja Horehronia, konkrétne z dediniek Telgárt a Šumiac. Práve tieto dedinky sú najsevernejšími časťami Horehronia, a nad nimi sa vypína do výšky majestátna Kráľova hora. Známe sú najmä „Horehronským viachlasným spevom“ , ktorý bol v roku 2017 zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Ak zavítate na nedeľnú liturgiu, budete milo prekvapení, keď sa ocitnete uprostred nádherných krojov, ktoré sú stále živou súčasťou obyvateľov. Pre mňa to bol neuveriteľný zážitok, keď som bola na svadbe kamarátky práve v gréckokatolíckom kostolíku v Telgárte. 

V dedinkách Telgárt a Šumiac majú veľmi podobné kroje, veď sú to susedné dedinky. Zaujímavosťou ženského šumiackeho kroja je tzv. „riapkanô plecko“, ktoré je zvláštne nariasením na predlaktiach (riapkaním). Pri mužskom kroji sú to tradičné „zápästky“,  ktoré sa tkali na klátiku a čo je možno prekvapivé v minulosti bola ich výroba čisto mužská záležitosť. Práve postup výroby zápästkov som mala možnosť aj naživo vidieť, keď som navštívila dedinku Šumiac.

Musím sa priznať, že ma najviac upútali práve nádherné kvetinové vzory, ktoré zdobia čierne zástery. Pestrofarebné kvetinové vzory boli vyšívané na čierne „šurce“ a po okraji ich lemovali vyšité farebné vlnovky alebo pásy. Vzory kvetín boli veľmi rozmanité, časté sú ruže, maky , ľalie, margarétky… Kde brali prvé vyšívačky pri tvorbe inšpiráciu? Dnes to už povedať s úplnou istotou nevie nikto. Verím, že inšpiráciou pre nich bola, a aj stále je, krása horehronskej prírody, v ktorej žijú.